FanPC

Kto ňou je? „To nepoviem, dohodli sme sa, že ostane v anonymite, bude to tak lepšie, nikto ju nebude prenasledovať a bulvár o nej nebude písať polovymyslené príbehy,“ vysvetľuje Peťo, keď sedí na svojej posteli s gitarou v ruke. Doviezol si ju z Japonska v prepočte za 35-tisíc korún. O „detskú“ v trojizbovom byte sa delí so svojou sestrou. Súrodenci žijú spolu s rodičmi, mama aj otec sa v hudbe tiež vyznajú a synovi držia palce. Manželia Cmorikovci sú už teraz naňho pyšní a tajne dúfajú, že ich synovi sa podarí dostať čo najďalej.

Nie vyhrať, ale presadiť sa

„Mal som niekoľko kapiel, dokonca sme nahrali pesničky a ja som s nimi chodil od jedného vydavateľstva k druhému. Nikde nás nechceli vydať. Občas rádiá niektorú našu skladbu pustili do éteru, ale to bolo len veľmi sporadicky. Neverím, že vyhrám súťaž, ale prihlásil som sa do nej, aby som sa presadil,“ trúfa si mladý učiteľ klavíra z hudobnej školy. Prvú superstarovskú súťaž nestihol, v tom čase bol odcestovaný v Japonsku. Dostal ponuku spievať v slovenskej kapele, ktorá mala niekoľkomesačné angažmá v Krajine vychádzajúceho slnka. „Práve pobyt v Japonsku bol jedným z najkrajších období v mojom živote. Úplne iná kultúra, mentalita a zvyky. Len škoda, že som sa tam musel dať ostrihať,“ usmieva sa krátkovlasý Peťo, familiárne nazývaný Cmoro. Tmavé vlasy až po lopatky si pestoval niekoľko rokov, ale majiteľ baru, v ktorom v Japonsku vystupovali, mal na imidž speváka svojský názor. „Chcel, aby som nosil uhladený účes a vlasy vo vrkoči. To nebolo ono, tak som sa tam dal ostrihať a len som pri návrate domov čakal, čo mi povedia colníci. Našťastie, žiadne problémy nenastali.“

Ľúbi Slovenku

Peter sa po šiestich mesiacoch v Japonsku vrátil na Slovensko a až vtedy si uvedomil, že najkrajšie dievčatá sú v krajine, odkiaľ pochádza. „Chodil som po Veľkom Krtíši a normálne som sa musel kontrolovať. Doslova som otáčal hlavu za dievčatami, zdali sa mi a vlastne stále ich považujem za neskutočne nádherné. Japonky ma neoslovili, majú úplne inú postavu ako belošky, a hlavne sa mi prvé dni zdali všetky rovnaké. Bolo tam veľa cudzincov, a teda aj cudziniek, ale na Slovenky nemajú. Moja priateľka je, samozrejme, Slovenka.“

Znameniam neverí

Po skončení gymnázia vyštudoval hudobnú a estetickú výchovu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Táto voľba bola preňho úplne prirodzená. Hudba, to bol odmalička jeho svet. Večne obklopený cédečkami, gitarou, klavírom, muzikou. A teraz, zdá sa, prišiel ten správny čas. Peťo, narodený v znamení Barana, by mal byť podľa astrológov energický, neúnavný človek obdarený bohatou fantáziou... Horoskopom veľmi neverí, to priznáva, no spomínané vlastnosti skutočne patria k jeho osobnosti. Po večeroch si sadne do izby a vymýšľa. „Mám pripravených veľa pesničiek, ale texty, ktoré tiež píšem sám, zatiaľ nikomu neukazujem, uvidíme, čo bude, keď sa skončí SuperStar,“ odhodlane trvá na svojom syn učiteľky klavíra. Spolu s mamou, inak kolegyňou, si občas doma v predsieni, kde majú klavír, zabrnkajú. Ale to už len na pobavenie alebo tak trochu aj z nostalgie.

Trapas na koncerte

Najprísnejší porotca SuperStar Paľo Habera o Peťovi Cmorikovi povedal, že je jedným z najväčších talentov, aké za posledný rok a pol videl. Svojím nadaním a, samozrejme, takmer so stotisíc diváckymi hlasmi sa dostal do finále súťaže, a pokiaľ bude bodovať aj naďalej, bude to mať s presadzovaním sa ľahšie než dosiaľ.

„Zatiaľ nás, teda mňa s mojou skupinou, na akcie pozývajú majitelia rôznych podnikov, najmä z okolia, ale zúčastňujeme sa aj na medzinárodných festivaloch. Doteraz nás nevypískali, dokonca ani vtedy, keď sa nám stal ‚menší‘ trapas: Vyšli sme na pódium, v dave bolo množstvo divákov, ale pred nami vystupovali so svojím programom Detvania, ktorí v tanečnom zápale povytrhávali káble z aparatúry. To sme však nevedeli, tak sme to naplno spustili a – nič! Bicie vôbec, odstavený bol aj mikrofón, vtedy gitaristovi praskla jedna struna, klávesák odbehol, aby v tom zmätku zistil, čo sa vlastne deje, takže použiteľný bol len basgitarista a ja s „hluchým“ mikrofónom. Vyhlásili sme teda technickú prestávku a celý spotení sme nakoniec program odohrali s odretými ušami. Stále na to spomíname.“